Dedičské konanie

Otázka:

Dobrý deň.

Sme traja dedičia.Z notárského úradu som obdržal predvolanie v ktorom sú vyčíslené pasíva na 900,- eur.Aktíva na 6300,- eur.Jedná sa o rozdrobenú poľnohospodársku pôdu. (21 L.V a 49parciel) Pri cene vychádzali pravdepodobne zo všeobecnej ceny na slovensku.Táto pôda je však nepredajná.(má nulovú likviditu).Mám odmietnúť dedičstvo alebo žiadať o predl´žené dedičstvo.Za odpoved´ vopred d´akujem.

S pozdravom

Odpoveď:

Dobrý deň,

podľa ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka "dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu." Za dlhy poručitela teda dedič zodpovedá podľa pomeru toho či z dedičstva nadobudol. Ak by napriklad boli dlhy poručiteľa 900,- EUR, cena dedičstva by bola 3.000,- EUR a boli by traja dediči, z ktorých každý by nadobudol dedičstvo v hodnote
1.000,- EUR, zodpovedal by za dlhy poručiteľa každý dedič najviac do výšky 1.000,- EUR a v danom prípade by každý dedič musel uhradiť
300,- EUR z dlhov poručiteľa.

Pokiaľ je dedičstvo predĺžené, môžu sa dedičia dohodnúť s veriteľmi, že im dedičstvo prenechajú a pokiaľ sa s veriteľmi nedohodnú dôjde k likvidáacii dedičstva, ktorú nariadi súd. V rámci likvidácie dedičstva sa vyzvú veritelia poručiteľa, aby svoje pohľadávky prihlásili do dedičstva v určitej lehote, ak ich neprihlásia dedičia im nezodpovedajú za uspokojenie ich pohľadávky ak sa cena dedičstva vyčerpá. Pohľadávky, ktoré neboli v rámci likvidácie dedičstva uspokojené zaniknú. Dohoda dedičov a veriteľov poručiteľa o prenechání dedičstva veriteľom podlieha schváleniu súdom. Podmienkou, aby sa dedičia mohli s veriteľmi dohodnúť na prenechaní dedičstva je, aby bolo dedičstvo predĺžené. Pokiaľ by však aktíva dedičstva boli určené na hodnotu 6.300,- EUR a pasíva na 900,- EUR nebola by podľa nášho názoru splnená podmienka predĺženia dedičstva a teda prikláňame sa k názoru, že v takomto prípade by nebolo možné uzavrieť s veriteľmi dohodu o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. V tomto prípade, ak by dedičia nechceli ručiť za dlhy poručiteľa, mali by dedčia možnosť odmetnuť dedičstvo - za splnenia podmienok uvedených nižšie.

Je tu však ustanovenie § 175o Občianskeho sudneho poriadku, podľa ktorého "na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane."
Súd vykoná súpis aktív a pasív a na podklade toho určí všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva a prípadne výšku jeho predĺženia.
Všeobecnú cenu dedičstva majú možnosť podľa nášho názoru určiť dedičia, ktorí sú účastníkmi dedičského konania, t.j. majú možnosť zhodne vyhlásiť akú všeobecnú cenu má dedičstvo. Tento záver nám vypýva z vety "Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi". Takto sa podľa nášho názoru môžu dedičia dohodnúť na všeobecnej cene dedičstva aj pokiaľ je vedením dedičského konania poverený notár ako súdny komisár.
Z tejto všeobecnej ceny dedičstva určenej zhodným vyhlásením dedičov, by sa podľa nášho názoru malo potom vyhádzať pri určovaní, či je dedičstvo predĺžené a aj pri určení do akej výšky dedičia zodpovedajú za poručteľove dlhy. Ako sme vyššie citovali "dedič zodpovedá za dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva", čo podľa nášho názoru znamená, že ak sa dedičia dohodnú na všeobecnej cene dedičstva, zodpovedajú za dlhy do výšky tejto všeobecnej ceny dedičstva.
Ak by sa dedičia dohodli na všeobecnej cene dedičstva, ktorá by bola nižšia ako dlhy poručiteľa, stalo by sa dedičstvo podľa nášho názoru predĺžené a dedičia by tak mohli uzavrieť s veriteľmi dohodu o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov.

Podľa ustanovanie § 463 Občianskeho zakonnika "Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným." Pokial by ste dedictvo odmietli, prichadzali by ako dedicia do uvahy dalsi dvaja dedicia. Ak by dedičstvo odmietli všetci dedičia, pripadlo by dedičstvo štátu. V takom prípade by za dlhy poručiteľa zodpovedal štát, a to rovnako ako dedičia (viď. vyššie).
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. Na odmietnutie dedičstva má dedič v zmysle uvedeného jeden mesiac odo dňa kedy ho súd o jeho práve odmietnuť dedičstvo poučil. Odmietnutie dedičstva nemôžte odvolať a odmietnuť môžte len celé dedičstvo. Odmietnuť dedičstvo nemôže dedič v prípade ak už dal svojim konaním najavo, že dedičstvo odmietnuť nechce (napr. ak by s dedičstvo nakladal ako s vlastným majetkom).

Dedičia majú teda možnosť odmietnuť dedičstvo, ak sú splnené podmienky pre odmietnutie dedičstva; ak by odmietli dedičstvo všetci dedičia, pripadlo by dedičstvo štátu, ktorý by ručil za dlhy poručiteľa do výšky ceny pripadnutého dedičstva.
Dedičia majú ďalej možnosť dohodnúť sa podľa nášho názoru na všeobecnej cene dedičstva, ktorá by mohla byť aj nižšia ako dlhy poručiteľa, a v takom prípade sa dohodnúť s veriteľmi na prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov alebo navrhnúť súdu, aby vykonal likvidáciu dedičstva. V rámci likvidácie dedičstva by sa uhradili len tie pohľadávky veriteľov, ktorí svoje pohľadávky včas do likvidácie na základe výzvy súdu prihlásia.

Pokiaľ by sa viedlo dedičské konanie, ktorého výsledkom by bolo napriklad aj uzavretie dohody s veriteľmi o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov, je tu podľa nášho názoru možnosť, že by dedičia zodpovedali za náklady spojené s dedičským konaním ( odmena notára za úkony vykonané v dedičskom konaní).
Ak by výsledkom dedičského konania bolo nariadenie likvidácie dedičstva, mal by notár podľa nášho názoru tak isto nárok na úhradu niektorých úkonov, ktoré by v dedičskom konaní do nariadenia likvidácie dedičstva vykonal, ktoré by sa tktiež museli uhradiť z výťažku z likvidáce dedičstva.
Ak by dedičstvo odmietli všetci dedičia, a dedičstvo by pripadlo štátu, zodpovedal by podľa nášho názoru za náklady dedičského konania štát.

S pozdravom,

OZ DNES